Chyba v návrhu

Chyba v návrhu má dosah na celkový výsledok a je veľmi pravdepodobné, že nebude dosiahnutý očakávaný finálny efekt. Odhadom stanovená hrúbka izolantu môže viesť k uspokojivým výsledkom, ale vo väčšine prípadov to tak nie je.

Každý návrh systému zateplenia má byť podložený tepelnotechnickým výpočtom. Ďalšia výrazná chyba vzniká pri zatepľovaní vlhkého muriva, pretože polystyrén je určený na suché murivo. Jeho použitie na vlhkom murive môže viesť k mnohým nedostatkom.

V takomto prípade je vhodné voliť paropriepustné systémy, umožňujúce plynulý prechod vlhkosti do exteriéru.

Energetická náročnosť budov a neustály rast cien energií vedie k nutnosti dodatočného zatepľovania. Žiaľ, výsledný stav zatepľovacieho procesu nie vždy zodpovedá očakávaniam investorov.

Dôvodov je hneď niekoľko! Chyby pri zateplení môžu vzniknúť v rôznych fázach procesu zatepľovania. Príčinou je vždy ľudský faktor – nedôslednosť alebo nedostatočné vedomosti o zatepľovaní.

Izolačné dosky

Správny návrh nezaručí bezchybnosť systému, pretože chyby môžu vznikať aj počas samotnej realizácie. Jednou z nich je aj snaha ušetriť náklady pri nákupe materiálu.

Investor môže zostaviť nevhodné materiály, resp. zmieša komponenty od rôznych výrobcov. Podstatnú časť zatepľovacieho systému tvoria izolačné dosky. Majú presne určenú objemovú hmotnosť a sú vyrobené zo stabilizovaného polystyrénu.

Aplikácia dosiek, ktoré nespĺňajú požadované charakteristiky je riskantnou voľbou, pretože dochádza k zníženiu mechanickej odolnosti systému, objemovým zmenám a k vzniku trhlín vo výstuži a v povrchovej úprave.

V soklovej oblasti je potrebné používať izolačné dosky z extrudovaného polystyrénu, ktorý sa v porovnaní s bežným fasádnym polystyrénom vyznačuje zníženou nasiakavosťou.

Častou chybou pri realizácii zateplenia je kladenie dosiek bez použitia soklového profilu. Spodný rad dosiek tak nie je založený v jednej rovine, čím trpí nielen estetika celého diela, ale nepresnosti sa prenášajú do ďalších radov a vedú k zvýšenej náročnosti pri kladení.

Dosky sa k sebe kladú na zraz bez škár. Práve škáry medzi doskami spôsobujú vznik rozdielov vo farebnosti fasády a dokonca vznik trhlín.

Lepenie izolačných dosiek

Ďalšou systémovou chybou je používanie nevhodných lepidiel. Odporúčajú sa lepiace stierky, pre ktoré je charakteristická vysoká priľnavosť a dostatočná pružnosť.

Rôzne ekonomické alternatívne lepidlá nezodpovedajú kritériám pre použitie v rámci kontaktných zatepľovacích systémov. V dôsledku použitia nesprávnych lepidiel môže dôjsť k uvoľneniu dosiek od podkladu a tým k znehodnoteniu systému.

Dôležitú úlohu pri lepení dosiek zohráva nanášanie lepidla na izolačnú dosku. Lepidlo by sa malo nanášať v tvare húsenice po celom obvode dosky a taktiež na plochu dosky vo forme dvoch alebo troch bodových terčov.

Celoplošné lepenie izolačných dosiek je prípustné jedine v prípade lepenia dosiek na ideálne rovný podklad s minimálnymi nerovnosťami.

Mechanické kotvenie

Medzi najčastejšie chyby pri realizácii zatepľovacích systémov patrí aj mechanické kotvenie. Izolačné dosky sú okrem kontaktných lepidiel prichytávané aj mechanickým kotvením. Ďalšia chyba vzniká pri použití lacných kotviacich hmoždiniek. Pri návrhu systému statik a samotný výrobca zatepľovacieho systému odporúčajú dĺžku kotvenia, ale aj počet a rozmiestnenie hmoždiniek.

Výstužná vrstva

Zatepľovacie systémy sú zamerané aj na elimináciu napätia, ktoré vzniká v dôsledku teplotných zmien na fasáde. Tento problém rieši výstužná vrstva, ktorá pozostáva zo stierkovacej hmoty, do ktorej je vtláčaná sklotextilná mriežka.

Obe musia spĺňať parametre, ktoré okrem eliminácie napätia ochránia fasádu aj pred mechanickým poškodením. Nesprávne realizovaná výstužná vrstva predstavuje jednu z najčastejších príčin porúch zatepľovacích systémov.

Okrem kvality stierkovacej hmoty má na funkčnosť armovacej vrstvy vplyv aj samotná sklotextilná mriežka, ktorá sa do vrstvy vkladá ako výstuž.

Často sa totiž používa mriežka s nízkou mechanickou pevnosťou, s nevhodnou povrchovou úpravou a nedostatočnou odolnosťou voči pôsobeniu alkalického cementového prostredia.

Mriežka sa potom v stierke rozpadne a prestáva plniť svoju funkciu. Výsledkom sú trhliny vo vystužovanej vrstve, ktoré sa zákonite prenášajú aj do povrchovej úpravy. Aj v tomto prípade sa preto oplatí používať sklotextilnú mriežku, odporúčanú výrobcom zatepľovacieho systému.

Povrchová úprava

Na povrchovú úpravu kontaktných zatepľovacích systémov sa používajú tenkovrstvové ušľachtilé omietky. Vyrábajú sa v rôznych bázach (akrylátové, silikátové, silikónové, minerálne), v rôznych štruktúrach, zrnitostiach a v rôznej farebnosti.

Pri voľbe konkrétneho materiálu je potrebné rešpektovať jeho charakteristické vlastnosti a podmienky, v ktorých má byť omietka použitá.

Záver

Okrem chýb, ktoré vznikajú miešaním nesystémových komponentov, dochádza aj k chybám, ktoré vznikajú pri fyzickej realizácii zatepľovacieho systému.

Aby sa im predišlo včas, odporúčame zabezpečiť kvalifikovaný návrh, skontrolovať certifikáty na vybraný zatepľovací systém a referencie, zabezpečiť spoľahlivú realizačnú firmu.