Ako ste sa dostali k sklárskemu remeslu?

„Som vyštudovaný poľnohospodársky ekonóm. Očakával som, že sa po čase zamestnám na nejakom úrade.

O sklárskej výrobe som sa prvýkrát dopočul od manželky. Jej starý otec bol dlhé roky sklárom a venoval sa výrobe zrkadiel.

Jeho rozprávanie vo mne vyvolalo nadšenie pre túto profesiu a v 90-tych rokoch som si otvoril súkromnú sklársku dielňu.

Venoval som sa klasickým prácam a zasklievaniu okien, popritom som sa súbežne zaúčal u manželkinho starého otca. Zasvätil ma do technologických postupov pri výrobe rôznych druhov zrkadiel.“

Výrobky zo skla sú súčasťou nášho každodenného života vo forme efektných interiérových doplnkov, ktoré majú aj funkčné využitie. Za týmito neraz až umeleckými dielami sa však skrýva často aj niekoľkotýždňová práca sklárov.

Na Slovensku má sklárstvo niekoľko sto rokov dlhú tradíciu a jeden z posledných mohykánov sklárskej dizajnérskej výroby je pán Karol Hrubý, ktorý odpovedal na naše otázky.

Produkcia jeho dielne zahŕňa, okrem bežných úžitkových výrobkov, aj zrkadlá a doplnky, ktoré sú charakteristické svojím originálnym dizajnom.

Vždy ste vynikali vo svojom odbore. Máte nejaký špeciálny návod na úspech?

„V 90-tych rokoch sme boli veľmi populárni už len preto, že sme vedeli vyrobiť zrkadlá elipsového alebo kosoštvorcového tvaru.

Vyrábali sme ich z rôznych druhov skiel, striebrili ich. Postupom času však požiadavky zákazníkov rástli.

Mám radšej tých vyberavejších, keďže stúpajúce požiadavky motivujú, aby som posúval hranice svojej tvorivosti a vyrobil zaujímavejší, dizajnovo prepracovanejší výrobok.

Váš príklad je dôkazom toho, že odborné vzdelanie nie je nevyhnutné na to, aby bol človek dobrý v profesii, ktorú si vyberie.

Zamestnávate v dielňach vyškolených zamestnancov alebo uprednostňujete podobných nadšencov, ako ste Vy sám?

„Kedysi som zamestnával sklenárov. Tí, ktorí u mňa pracujú dnes, sú buď stolári alebo sústružníci. Vzdelanie v sklenárstve nie je dôležité, dôležité sú šikovné ruky a trpezlivosť.

Prepracované výrobky, ktoré vznikajú v našich dielňach, sú jedinečné a pre toho, kto so sklom robí, musí byť práca v prvom rade hobby.

Trpezlivosť je pri tejto práci do určitej miery nevyhnutná. Výroba väčšiny produktov, ktoré tu máme, trvá aj niekoľko týždňov, a preto človek musí mať zo svojej práce radosť, inak by to nedokázal.“

Čím sa inšpirujete pri výrobe skla a tvorbe výrobkov?

„Samotné sklo nevyrábame, vyrába sa vo veľkých fabrikách. My sa venujeme iba jeho zušľachťovaniu. Keďže sa už na Slovensku ploché sklo nevyrába, dovážame ho od výrobcov nielen z Európy, ale aj z Japonska.

Všetky modely z našej dielne sú originálne. Ťažko povedať, čím sa inšpirujem.

Skôr by som povedal, že mi pri každom návrhu ide o to, aby som vytvoril niečo, čo som ešte nikde inde nevidel. Niekedy preferujem farebné, inokedy biele sklo. Občas ich aj kombinujem.

Typickým znakom výrobkov z našej dielne je kombinácia a vrstvenie rôznych typov skla.

Nie sme zástancami sériovej výroby, preto z každého výrobku vyrobíme iba jeden, prípadne zopár duplikátov.

Často vyrábame aj mutácie niektorých modelov, ktoré sa zákazníkom zapáčili, ale radi by mali výrobok v inej farbe alebo s drobnými úpravami tvaru.“

Keby ste mali uviesť náhodné unikátne výrobky z Vašej dielne, ktoré by to boli?

„Medzi unikátne výrobky z našej dielne sa zaradila sklenená trofej pre mariášistov a sklenený stojan na CD nosiče. Stojan pôsobí veľmi impozantne. Vznikol pomerne kurióznym spôsobom. Nevedeli sme, ako využiť zvyšky narezaného skla.

Rozhodli sme sa, že ich k sebe skúsime zlepiť a spraviť z nich ozdobu. Časom z toho vznikol stojan na CD.

Namiesto jednoduchého využitia odpadových kusov skla sa časom zo stojana stal jeden z našich časovo a technicky najnáročnejších produktov.

Každý diel musí byť totiž rovnaký, a preto ich vyrezávame z nových sklenených tabúľ.

V sklenárstve pracujete už dvadsaťtri rokov. Bude táto tradícia vo Vašej rodine pokračovať ďalej?

„Na to, že som nikdy nesníval o kariére v podobnom odbore, ma táto práca stále neuveriteľne baví. Neviem odpovedať na otázku, synov to baví tiež, ale každý študuje niečo úplne iné. Čas ukáže.“