Veľa našincov si našlo svoj domov za hranicami v ďalekých krajinách. Marta Gessler žije v Štokholme už vyše 40 rokov a táto severská krajina sa stala jej domovom.

Ale nielen jej. Vo Švédsku žije niekoľko tisíc Slovákov a nás zaujímalo, ako trávia vianočné sviatky.

Pestovať slovenské tradície v zahraničnom prostredí určite nie je ľahké.

Mnohí si osvojili aj nové zvyklosti ľudí z regiónu, v ktorom žijú, vytvárajúc si tak svoje vlastné netradične tradičné Vianoce za pomoci komunít a spolkov.

Švédsko-Slovenský spolok a Vianoce

Už od založenia Švédsko-Slovenského spolku v roku 1993 pravidelne organizujeme okolo 25. novembra Katarínsku zábavu s večerou a tombolou.

Zakaždým pozveme hudobnú skupinu zo Slovenska alebo Česka, ktorá nám hrá do tanca a spoločného spevu.

Na zábave sa pravidelne zúčastňujú aj slovenský a český veľvyslanec s rodinou. Švédsko-slovenský spolok vznikol po rozdelení Československa.

Dovtedy sme boli členmi spoločného Švédsko-Česko-Slovenského spolku. Tieto dva spolky majú dodnes dobré styky a často organizujú spoločné podujatia.

Mikulášska zábava pre deti

Nasledujúcou akciou je Mikulášska zábava pre deti a dospelých, ktorá sa organizuje okolo 6. decembra.

Podujatie je organizované Českým spolkom, ale Slováci sa na ňom tiež zúčastňujú. Je to veľmi populárne podujatie.

Aj keď sa všetky deti nenaučia reč svojich rodičov, osvoja si aspoň niektoré typické tradície. Vo Švédsku sa totiž Mikuláš neoslavuje.

Vo Švédsku je zvykom 13. decembra oslavovať Luciu vo všetkých škôlkach, školách, kostoloch a často aj na pracoviskách.

Skupiny detí z rôznych škôl oblečené v bielom, s korunou zo sviečok na hlave navštevujú ľudí a spievajú. V ten deň sa začínajú jesť typické koláče, tzv. „Lussebullar“, ktoré sa jedia až do Vianoc.

Spolok organizuje v decembri pre svojich členov a priateľov ešte jedno predvianočné podujatie, väčšinou v jednej zo slovenských reštaurácií v Štokholme. Vtedy sa podáva typická slovenská kapustnica a pije sa prevarené víno.

Vianoce vo Švédsku

Vianoce sú vo Švédsku veľkým sviatkom, aj keď Švédi nie sú veľmi pobožní. Pre väčšinu Švédov sú Vianoce viac tradíciou než kresťanským sviatkom.

Napriek tomu veľa ľudí ide skoro ráno v prvý vianočný deň do kostola na tzv. „julottan“. Príprava na Vianoce sa začína prvou adventnou nedeľou.

Vtedy sa vo všetkých oknách nahradia lampy typickými vianočnými svetlami a doplnia sa svietiace hviezdy, anjeli alebo iné formy lámp. Je to typické pre severské krajiny – takto bojujeme proti tme, ktorá tu vládne okolo Vianoc už popoludní od tretej a trvá až do deviatej ráno.

Na severe krajiny je to ešte horšie, slnko tam nevychádza počas šiestich týždňov. Ale v lete je to opačne, slnko zase nezachádza počas šiestich týždňov – nazývame ich biele noci.

Ďalší spôsob, ktorým sa Švédi snažia spríjemniť si život počas decembra, sú koncerty. Vo Švédsku je veľmi veľa chórových skupín, mnoho z nich amatérskych. Tie si prídu na svoje práve počas adventu. Vo všetkých kostoloch a koncertných sálach sú vystúpenia skoro každý deň.

Oslava Štedrého večera

Štedrý večer je najväčším sviatkom. Vtedy sa zídu rodiny na spoločnú večeru. Aj rozvedené páry sa snažia tráviť Štedrý večer spolu kvôli svojim deťom, alebo umožnia im stretnúť jednu aj druhú rodinu vrátane starých rodičov, nových rodičov, tzv. „bonus-rodičov“, a nových súrodencov.

Oslava Štedrého večera začína o tretej popoludní pozeraním tradičných Disney filmov v TV. Kým deti pozerajú, dospelí si posedia pri káve a „Luccebullar“ a „glögg“ – ohriatom ochutenom červenom víne.

Okolo piatej – šiestej sa začína tradičná vianočná večera, ktorá je oveľa bohatšia než na Slovensku. Každý asi pozná pojem „švédsky stôl“ – nuž si viete predstaviť, ako vyzerá vianočný stôl vo Švédsku.

Večera sa začína rybami, podávajú sa nakladané heringy na rôzny spôsob, losos údený aj pečený, „Janssons frestelse“ – zemiaky, ryba anjouvis a smotana zapekaná v rúre.

Potom prídu na rad mäsité jedlá – najdôležitejšia je samozrejme vianočná šunka, varená vo vode alebo pečená v rúre a potom ugrilovaná. Nasleduje „Köttbullar“ – malé mäsové guľky s omáčkou, pečené bravčové rebierko, malé klobásky, tlačenica.

Ako príloha sa podávajú varené zemiaky, zelena, biela a červená dusená kapusta, cviklový šalát a rôzne iné šaláty a omáčky, špeciálny vianočný chlieb a syry. Posledným chodom je „ryža a la Malta“ – ryžový nákyp s pomarančom.

K jedlu sa pije vianočné pivo a bylinková pálenka rôznych druhov. Pálenka sa tradične podáva hlavne k rybám. Pri každom prípitku sa zaspieva jedna pesnička. Večera sa končí kávou, ako je to u Švédov zvykom, a k nej sa podáva dezert, torta alebo zákusok.

Slávnostnú večeru zakončuje likér, koňak alebo whisky, ktoré sa podávajú počas rozdávania darčekov alebo až po ňom. A darčekov nie je málo! Keď sú deti ešte malé a veria na Deda Mráza, niekto sa zaňho preoblečie a rozdáva darčeky.

Rozbaľovanie darčekov

Zvyšok večera je už vyhradený na rozbaľovanie darčekov. My v rodine zvykneme byť okolo vianočného stola dvanásti. Po rozdaní darčekov hráme spoločenskú hru. Ja mam švédsku rodinu a prispôsobila som sa ich zvykom, ale niektoré tradičné slovenské jedlá predsa navarím.

Kapustnica sa stala obľúbeným jedlom celej rodiny. Keď ju nevládzeme zjesť na Štedrý večer, zostane nám ako predjedlo na vianočné stolovanie. Pečiem aj makové a orechové záviny a takto kombinujem to najlepšie z dvoch kultúr.

Myslím si, že väčšina prisťahovalcov to tak robí. Čo sa týka ingrediencií, dostať tu už skoro všetko, ale nie všade. Sú špeciálne obchody, v ktorých predávajú napríklad mak, čerstvú poľskú kyslú kapustu, údené mäso, rôzne klobásy atď.