Nie je to až tak zlé s bývaním, hovorievame si.

Na rozdiel od nájomného bývania v západných krajinách u nás má väčšina Slovákov vlastnú strechu nad hlavou.

Prieskumy z posledného sčítania evidujú vyše milióna domov a takmer dva milióny bytov.

Preto vieme, že dve tretiny našich obyvateľov žije v panelákoch prevažne postavených za čias socialistického rozkvetu v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Boli to takpovediac bleskové projekty, ktoré mali čo najrýchlejšie vyriešiť otázku bývania.

Dnes ale panelové domy robia starosti, najmä, čo sa týka životnosti ich obvodových plášťov.

Odborne pod pojmom životnosť stavby môžeme chápať akýsi časový úsek od uvedenia stavby do prevádzky až po stav, kedy požadované vlastnosti klesnú pod prijateľné minimum.

Určuje sa už pri projektovaní stavby a označuje sa ako návrhová životnosť, ktorá by sa mala dosiahnuť pri dodržaní jeho dostatočnej údržby.

V prípade nedodržania pravidiel údržby dochádza rokmi k degradácii obalových konštrukcií prevažne klimatickými účinkami.

Tieto degradačné stavy sa vyskytujú vo forme trhlín v ploche plášťa, v stykoch alebo v spojových dielcoch.

Paneláky nám starnú rýchlejšie

Štandardne sa preto nedosahuje projektom navrhovaná životnosť, ale paneláky starnú rýchlejšie, než sa zdá.

Potom otázka: Aká je životnosť panelákov? Je na mieste.

Táto skutočnosť, resp. objektivizovaná životnosť sa ukazuje byť o 14 – 16 rokov nižšia ako navrhovaná životnosť (cca 80 rokov) podľa druhu stavebnej sústavy.

Keď zohľadníme obdobie výstavby jednotlivých stavebných sústav bytoviek a ich súčasnú opotrebovanosť, môžeme očakávať v časovom horizonte 20-30 rokov prvé havarijné stavy.

Ako predlžiť životnosť panelových domov?

Životnosť bytových domov závisí predovšetkým od stavu obvodového plášťa a nosnej konštrukcie (tu patria aj spoje, styky, hlavne medzipanelové dotyky a pod.).

Aby sa ich životnosť predlžila alebo spomalila degradácia, je potrebné tieto konštrukcie chrániť proti vplyvom vonkajšieho prostredia.

Urobíme tak  minimálne pravidelnou údržbou stykových škár medzipanelových dotykov, jeho dôkladnou izoláciou.

Najlepším riešením je pristúpiť ku komplexnej obnove bytového domu aplikáciou zatepľovacieho systému.

Vytvorí sa tak bariéra medzi pôvodnou konštrukciou a vonkajším prostredím a zlepší tepelno-technické parametre obvodovej konštrukcie a energetickú hospodárnosť celej budovy.

Komplexná obnova bytového domu

Pod pojmom „komplexná obnova bytového domu“ rozumieme:

Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností bytového domu;

Celkové odstránenie systémových porúch a statických nedostatkov, ako sú výmena výplňových konštrukcií, odstránenie tepelných mostov, eliminácia vzniku plesní, rozsiahla výmena technických rozvodov;

Najmä rozvodov starej elektriny, plynu a vody, často aj hydraulické vyregulovanie, výmena vykurovacej sústavy a určite treba zvážiť aj výmenu výťahov.

Vymenované opatrenia nám nielenže pomôžu ušetriť značné výdavky za energiu, ale predídeme tak budúcim havarijným stavom a hlavne, čo je najpodstatnejšie, predlžíme životnosť budovy.