Pre svoje každoročné putovanie po svete som si tento rok vybral ázijskú krajinu Srí Lanka. Bola to cesta za teplom a za novým poznaním.

Kultúra Srí Lanky mi nebola úplne neznáma, pretože je veľmi podobná indickej kultúre, ktorú som už v minulosti navštívil.

Srí Lanka bola v čase britskej kolonizácie známa ako Ceylon a kvôli charakteristickému tvaru územia je familiárne označovaná aj ako slza alebo perla v Indickom oceáne s viac ako dvetisícročnou zdokumentovanou históriou.

Foto a text: Miloš Paločko, cestovateľ

Moje trojtýždňové putovanie krajinou začalo v meste Negombo, vzdialenom len niekoľko kilometrov od letiska, kde som pristál.

Prvým zistením bolo, že doprava v Srí Lanke je veľmi pomalá. Autobusy majú veľa zastávok a zastavia pasažierom aj na zamávanie.

Najvhodnejšia doprava autobusom

To je dôvod, prečo sú autobusy na Srí Lanke tým najvhodnejším dopravným prostriedkom – idú všade a sú cenovo dostupné. Spôsob jazdy a rýchlosť premávky však skúšajú trpezlivosť aj toho najpokojnejšieho človeka.

Cestoval som do Severnej provincie, v ktorej sa nachádza Polonnaruva.

Je to charakteristické staroveké mesto, v ktorom komplikovane zdobené stavby a pamätníky ponúkajú návštevníkom náhľad o tom, čím bolo toto kráľovské centrum pred tisíckami rokov.

Ruiny starovekých stavieb zaliate lúčmi vychádzajúceho alebo zapadajúceho slnka ponúkajú pozornému cestovateľovi neopakovateľný romantický zážitok.

Turistami obdivované sú majestátne Budhove sochy vytesané z jediného kusa žuly. Najväčšia socha z celého zoskupenia dosahuje výšku 7 metrov a v jej tesnej blízkosti sa nachádza socha ležiaceho Budhu dlhá 14 m.

Úchvatné pozostatky historických pamiatok v Polonnaruve strieda Sigirija – do neba čnejúca skala. Keby Sigirija predstavovala iba zvlnené záhrady, umelo vytvorené jazierka a riečky, aj tak by bola nádherná a osviežujúca.

V pozadí čnejúca skala sama o sebe predstavuje nevysvetliteľné tajomstvo. Vznikla ako magmatický pozostatok vyhasnutej sopky s množstvom jaskýň a previsov.

Okolo strán má vyryté umelecké výjavy a výstup na ňu je pomerne namáhavý, ale výhľad zo skaly označovanej aj ako Levia skala je neopakovateľný.

Vlakom cez čajové plantáže

Vlakom som cestoval iba jednu cestu, odporúčam ju každému. Cez stred Srí Lanky, nazývaný aj Vysočina (Hill Country), prechádza trasa železníc cez hlavnú oblasť čajových plantáží.

Cestovateľom sa tu naskytá výnimočný pohľad na rozsiahle čajové plantáže a zberačov čaju, neprehliadnuteľných kvôli veľkým košíkom na chrbte a pestrofarebnému sárí.

Vlakom z Kandy do Elly

Niekedy sa cestovateľom ani nepodarí získať voľné miesto, taký populárny je vlak z Kandy do Elly. Výhľad z okien zaručuje dostatočnú satisfakciu aj pre tých, ktorí vo vlaku stoja.

Čajové plantáže sú nazývané Estate a každá z nich má vlastnú továreň na spracovanie ceylonského čaju, ktorý túto krajinu preslávil na celom svete.

Na čajových plantážach pracujú výhradne ženy. Je to práca neľahká a podhodnotená. Denne každá zberačka ručne nazbiera približne 20 kg mladých výhonkov čajových lístkov, ktoré sa prevezú do továrne na spracovanie.

Prvou fázou spracovania čaju je sušenie prúdom vzduchu. Čiastočne usušený čaj je následne drvený, aby sa narušili tkanivá a uvoľnili silice a enzýmy. Poslednou fázou je prudké dosušenie čaju horúcim vzduchom, keď sa zelená farba čaju zmení na hnedú.

Mňa čajové plantáže očarili svojou pokojnou atmosférou a preto som absolvoval aj krátku exkurziu v továrni, fotiť je tam však zakázané.

Adamova hora

V polovici trasy železnice, ktorou som sa viezol, na južnom cípe Vysočiny sa nachádza Adamova hora.

Veľmi posvätné miesto pre domácich, ktorí tu tisícky rokov v sprievode ohňa a sviečok putujú až na vrchol hory – miesta, kde sa Adam po vyhnaní z raja prvýkrát ocitol na zemi.

Na vrchol Adamovej hory som sa dostal po zdolaní päťtisíc schodov. Je to asi sedemkilometrový strmý úsek, ktorý dá fyzicky zabrať aj trénovaným turistom. Vzhľadom na klímu v úpätí Adamovej hory je na jeho vrchu veľmi chladno.

Pútnici, ktorí putujú z religióznych dôvodov, putujú v ktorejkoľvek dennej hodine. Tí ostatní zahajujú výstup o druhej hodine rannej, aby na vrchol hory dorazili v čase východu slnka. Cesta smerom dole bola ešte náročnejšia a zaťažila kolená viac než výstup.

V Srí Lanke je čo obdivovať

Napriek tomu, že Srí Lanka je malá krajina, každý si pri jej návšteve príde na svoje.

Všadeprítomné opice, voľne sa pohybujúce slony, čajové plantáže a pamiatky, rozsiahle pláže či safari vytvárajú typickú atmosféru.

Pozitívnym dojmom na mňa zapôsobilo cestovanie železnicou a priateľské domáce obyvateľstvo, opakom bol však sloní sirotinec – Pinawella.

Organizované zájazdy turistov toto miesto s obľubou vyhľadávajú a z terás okolitých reštaurácií s predraženými jedlami pozorujú slony, ktoré málokedy majú voľný výbeh, sú často priviazané hoci aj o nohu a za poplatok ich môžu turisti kŕmiť banánom či olievať vodou pri kúpaní.

Vo mne tento pohľad vyvolal skôr negatívne pocity a znamenal sklamanie.

Srí Lanka je dnes už bez nadvlády Angličanov, pred nimi tu boli Holanďania a Portugalci. Z obdobia nadvlády v krajine ostali pozostatky v podobe koloniálnych stavieb.

Mesto Gálla

Gálla je mesto, ktoré pôsobí šarmom európskeho stredovekého mesta náhodne umiestneného v trópoch. V pevnosti Gálla sa spája sila človeka a prírody, ktoré vytvorili úchvatné spoločné dielo.

Holanďania postavili budovy, Srílančania ich oživili farbami a všetko sa zazelenalo tropickým porastom. Dnešná Gálla predstavuje mesto plné života, prostredie nabité energiou, plné kancelárií, obchodov a súdov.

Múzeum a turisti dokresľujú celkovú atmosféru pulzujúceho mesta. Gálla bola mojou poslednou zastávkou v domove ceylonského čaju.